Povodňová aktivita na Slovensku je pomerne vysoká a ani jeden región nie je od vyčíňania vody ušetrený. Na Slovensku je známych až 559 lokalít, kde hrozí reálne riziko povodní. Pritom len v období rokov 2000 až 2012 dosiahli škody spojené s povodňami dokonca 961 miliónov eur.
Povodne nie sú sezónna záležitosť
Niektoré povodne prichádzajú pomaly, iné udrú bez varovania. Môžu vás prekvapiť v ktoromkoľvek ročnom období.
- Na jar a začiatkom leta vznikajú najmä kombináciou intenzívnych a dlhotrvajúcich zrážok a topiaceho sa snehu.
- V lete a na jeseň sú povodne najčastejšie spôsobené silnými búrkami.
- V zime obvykle vznikajú vplyvom náhleho topenia snehu, alebo v dôsledku vzniku bariéry z ľadu.
- A potom sú ešte špecialitky ako pretrhnutie alebo poruchy na vodných dielach.
Bleskové povodne vznikajú v priebehu niekoľkých minút alebo hodín pri intenzívnych prívalových dažďoch alebo pri náhlom uvoľnení veľkého množstva vody (prelomenie hrádze, uvoľnenie nahromadených ľadových krýh, dreva, alebo inej prekážky).
Klasické povodne sú spôsobené intenzívnymi dlhotrvajúcimi zrážkami. Pôda nasýtená vodou už nie je schopná zadržiavať vodu a koryto rieky nie je schopné prijať takú masu vody, ktorá sa začne vylievať z brehov do okolia.
Prečítajte si Ohrozuje vás voda? Pieskové vrecia nechajte pamätníkom
Povodne na krásnom modrom Dunaji
V nasledujúcich riadkoch si prečítajte o niekoľkých povodniach z veľkého množstva, ktoré boli spôsobené dažďami, ľadom, pretrhnutím hrádze.

- Najstaršia zmienka o povodni na Dunaji, našom najväčšom vodnom toku, je z roku 1012.
- Za najväčšiu povodeň sa pokladá tá z roku 1501. Spôsobili ju nadpriemerné zrážky na hornom toku rieky, odhadovaný kulminačný prietok vo Viedni dosiahol 14 000 m3/s. Pre porovnanie – možno si ešte pamätáte povodeň z roku 2002. Vtedy hladina Dunaja vystúpila na 991 centimetrov a prietok bol 10.370 m3/s.
- V Bratislave bola najničivejšia povodeň v roku 1516. Z tohto obdobia pochádza najstaršia zachovaná povodňová značka na území Slovenska. Nachádza sa na pilieri staromestskej Vydrickej brány.
- V novembri roku 1787 výdatné a dlhotrvajúce zrážky v rakúskych Alpách zapríčinili jednu z najničivejších povodní na Dunaji – tzv. Dušičkovú povodeň. V Bratislave zasiahla predovšetkým časti Petržalka, Rusovce a Ružinov. Kulminačný prietok bol 11,800 m3/s.
- Neslávne známa pre Bratislavu bola ľadová povodeň z 5. februára 1850, kedy sa voda nachádzala až 182 cm nad úrovňou chodníka, čo dokazujú povodňové značky na rohu Laurinskej a Uršulínskej v historickom centre mesta. Voda zaplavila nižšie položené ulice a obyvatelia súčasnej Petržalky sa zachraňovalli na strechách domov.
- Dunaj vyčíňal aj mimo hlavného mesta. Okrem iných záplav, v roku 1965 bolo evakuovaných až 5-tisíc osôb a takmer 3,5-tisíca zničených domov následkom pretrhnutia hrádze pri Patinciach a Číčove. V súčasnosti výrazne v zápase s vodným živlom pomáha Vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros so svojimi protipovodňovými funkciami.
Naša najdlhšia rieka Váh dokázala svoju silu
- Ničivé povodne spôsobil Váh v polovici 17. storočia.
- V roku 1783 vo februári nastalo silné oteplenie, ktoré zapríčinilo prudké topenie ľadov a snehov a Váh zalial považské obce.
- Najväčšia však bola povodeň v roku 1813. Voda spustošila údolia od Žiliny po Sereď, zničila domy až v 50 obciach. Ako príčina sa v dobových listinách uvádza kombinácia niekoľkých faktorov – nezvyčajne chladné a daždivé leto, presiaknutie pôdy vodou, zvyšky snehu na horách. Na to nadviazala silná búrka a erupcia podzemných vôd.
- V roku 1958 napáchal Váh obrovské škody na Liptove a na Kysuciach. Bolo to už v dobe, kedy boli vo výstavbe viaceré priehrady. Oravská a Nosická priehrada zabránili veľkých škodám najmä po roku 1960.
Prečítajte si Protipovodňové vrecia AquaBagStop – využijete nielen pri povodniach

(1876-2008) a odhadnuté vrcholové prietoky katastrofálnych historických povodní
od roku 1000 (modré – zimné povodne)
(Zdroj: Pekárová et al. 2010)
Žiaden kraj nie je ušetrený
- Na strednom Slovensku najviac vyčíňa Hron. Záznamy spomínajú veľkú povodeň v marci 1784. Najvyšší vodný stav povodne z roku 1813 zachytáva značka na mestskom múre v Banskej Bystrici.
- Najrozsiahlejšiu povodeň v 20. storočí spôsobili v roku 1974 rieky Hron, Ipeľ, Slaná, Rimava a ich prítoky.
- Prírodné katastrofy v podobe povodní sa často vyskytujú aj na východe. Storočnú vodu zažili v roku 1888 a 1924 obce v povodí Bodrogu a Tisy. Torysu zasiahla veľká povodeň v roku 1952, celé povodie Hornádu bolo vyplavené o 6 rokov neskôr.
Bleskové katastrofy
Slovensko zasahujú v posledných rokoch aj bleskové regionálne povodne. S bleskovými lokálnymi povodňami sa bojuje ťažko. V priebehu pár hodín sa totiž z neškodného potoka alebo jarku stane rieka, ktorá strháva, domy, autá a v najhoršom prípade aj ľudí. Počas najtragickejšej bleskovej povodne v roku 1998 v Jarovniciach neďaleko Prešova prišlo o život až 58 ľudí.
“Keď dôjde ku katastrofe, čas na prípravu už uplynul” Steven Cyros
Prevencia lacnejšia ako odstraňovanie škôd

Ak sa nachádzate v oblasti, kde vrtochy počasia robia problémy, odporúčame vám sledovať aktuálny stav hydrologickej situácie, ktoré poskytuje SHMÚ. Keď budú výstrahy o zvýšenej povodňovej aktivite vážne, treba byť pripravený.
Kým štátne inštitúcie hľadajú riešenie vo veľkých projektoch ako je budovanie priehrad a hrádzí, vy môžete chrániť svoju obec, seba aj svoj domov kúpou protipovodňových vriec Aquabagstop. Pamätajte, že včasnými investíciami zabránite vyšším stratám.
Keď chcete ochrániť svoj majetok, treba myslieť dopredu. Či už v dome alebo byte, voda dokáže napáchať veľké škody. Ak vás ohrozuje prívalová voda, alebo hoci len vytečená práčka, tkané AquaBagStop protipovodňové vrecia naplnené hydrogelom sú pripravené do akcie.