Historické povodne na Slovensku – keď sa rieka mení na nepriateľa

Povodňová aktivita na Slovensku je pomerne vysoká a ani jeden región nie je od vyčíňania vody ušetrený. Na Slovensku je známych až  559 lokalít, kde hrozí reálne riziko povodní. Pritom len v období rokov 2000 až 2012 dosiahli škody spojené s povodňami dokonca 961 miliónov eur.

Povodne nie sú sezónna záležitosť

Niektoré povodne prichádzajú pomaly, iné udrú bez varovania. Môžu vás prekvapiť v ktoromkoľvek ročnom období.

• Na jar a začiatkom leta vznikajú najmä kombináciou intenzívnych a dlhotrvajúcich zrážok a topiaceho sa snehu.
• V lete a na jeseň sú povodne najčastejšie spôsobené silnými búrkami.
• V zime obvykle vznikajú vplyvom náhleho topenia snehu, alebo v dôsledku vzniku bariéry z ľadu.
• A potom sú ešte špecialitky ako pretrhnutie alebo poruchy na vodných dielach.

Bleskové povodne vznikajú v priebehu niekoľkých minút alebo hodín pri intenzívnych prívalových dažďoch alebo pri náhlom uvoľnení veľkého množstva vody (prelomenie hrádze, uvoľnenie nahromadených ľadových krýh, dreva, alebo inej prekážky).

Klasické povodne sú spôsobené intenzívnymi dlhotrvajúcimi zrážkami. Pôda nasýtená vodou už nie je schopná zadržiavať vodu a koryto rieky nie je schopné prijať takú masu vody, ktorá sa začne vylievať z brehov do okolia.

Prečítajte si Ohrozuje vás voda? Pieskové vrecia nechajte pamätníkom

Povodne na krásnom modrom Dunaji

V nasledujúcich riadkoch si prečítajte o niekoľkých povodniach z veľkého množstva, ktoré boli spôsobené dažďami, ľadom, pretrhnutím hrádze.

• Najstaršia zmienka o povodni na Dunaji, našom najväčšom vodnom toku, je z roku 1012.
• Za najväčšiu povodeň sa pokladá tá z roku 1501. Spôsobili ju nadpriemerné zrážky na hornom toku rieky, odhadovaný kulminačný prietok vo Viedni dosiahol 14 000 m3/s. Pre porovnanie – možno si ešte pamätáte povodeň z roku 2002. Vtedy hladina Dunaja vystúpila na 991 centimetrov a prietok bol 10.370 m3/s.
• V Bratislave bola najničivejšia povodeň v roku 1516. Z tohto obdobia pochádza najstaršia zachovaná povodňová značka na území Slovenska. Nachádza sa na pilieri staromestskej Vydrickej brány.
• V novembri roku 1787 výdatné a dlhotrvajúce zrážky v rakúskych Alpách zapríčinili jednu z najničivejších povodní na Dunaji –  tzv. Dušičkovú povodeň. V Bratislave zasiahla predovšetkým časti Petržalka, Rusovce a Ružinov. Kulminačný prietok bol 11,800 m3/s.
• Neslávne známa pre Bratislavu bola ľadová povodeň z 5. februára 1850, kedy sa voda nachádzala až 182 cm nad úrovňou chodníka, čo dokazujú povodňové  značky na rohu Laurinskej a Uršulínskej v historickom centre mesta. Voda zaplavila nižšie položené ulice a obyvatelia súčasnej Petržalky sa zachraňovalli na strechách domov.
• Dunaj vyčíňal aj mimo hlavného mesta. Okrem iných záplav, v roku 1965 bolo evakuovaných až 5-tisíc osôb a takmer 3,5-tisíca zničených domov následkom pretrhnutia hrádze pri Patinciach a Číčove. V súčasnosti výrazne v zápase s vodným živlom pomáha Vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros so svojimi protipovodňovými funkciami.